46 nepríjemných vecí, ktoré neznášam (spisovateľský edišn)
Aktualizováno: 20. 4. 2021
Excel a prečo mu stále nerozumiem.
Ktorýkoľvek slovenský seriál.
Keď mi zvoní mobil a neviem, kto to je.
Keď mi zvoní mobil a je to môj šéf.
Čakanie na odpoveď z vydavateľstva, ktorému som ponúkla rukopis.
Keď ma s ním vydavateľstvo obratom pošle do prdele.
Keď ma pošle do prdele po pol roku čakania.
Veľká zima.
Veľké teplo.
Sen, v ktorom sa mi prisní dokonalý príbeh, ktorý zmení svet, ale ráno si uvedomím, že to bol sen o spievajúcom makakovi.
Matematika. Hocijaká.
Keď treba ísť von so psom. Práve keď som si ľahla spať.
Záver príliš dobrej knižnej série.
Tenké ponožky. (Potrebujem huňaté.)
Kontaktná šošovka mierne prischnutá na oku.
Keď vidím, že môj bývalý je online.
Ísť vo výťahu s niekým cudzím a nepovedať si ani slovo.
ísť vo výťahu s niekým cudzím a niečo si povedať.
Keď čítam príliš dobrú knihu a uvedomím si, že ja tento skvelý príbeh už nenapíšem.
Keď sa rozprávam s niekým krajším ako ja a uvedomím si, že devätnásť rokov som mala asi pred sto rokmi a už toľko mať nebudem.
Keď betareader sľúbi, že si prečíta rukopis, no potom sa odsťahuje na Čukotku a už nikdy o ňom nepočujem.
Keď sa staršia sestra vráti na pár týždňov z Harvardu a ja som si ešte stále nenašla ani 2 hodiny na excel.
Dlhé čakanie v rade na antigénový test.
Keď ti jeho výsledok potom nikto neskontroluje.
Maratónski vykecávači.
Keď niekto zavolá miesto toho, aby napísal.
20 € omylom spláchnutých do záchoda.
Stehná prilepené v lete na stoličku.
Odfláknutý záver seriálu, do ktorého som investovala veľa času.
Totálne zakoktanie sa.
Práca cez víkend.
Keď začínam editovať svoj rukopis a viem, že musím škrtať.
Keď sa mi podarí napísať niečo fakt dobré, ale môj vnútorný kritik tomu neverí, vezme to ako výzvu a hľadá nedostatok, kým nejaký nenájde.
Keď sa snažím rozpovedať, o čom je moja kniha.
Keď na mňa môj pes šteká, lebo si myslí, že je človek, a preto si náležite pýta ľudské jedlo.
Keď so mnou niekto prehráva v argumentačnej vojne, a tak sa radšej rozhodne opraviť moju gramatickú chybu.
Keď prehrávam v argumentačnej vojne s frajerom a uvedomím si, že som sprostá.
Keď mi opäť dôjde, že nie som sprostá, to len on je príliš múdry.
Keď napíšem názov prvej kapitoly a absolútne netuším, o čom kniha bude.
Keď sa pozriem do zrkadla a zistím, kto mi celý čas ničí život a robí si zo mňa totálnu srandu.
Slabá vodová káva.
Keď nemenovaný člen mojej rodiny (môj brat Robo) si totálne hlasno grgne a zasmeje sa.
Keď mi ten istý nemenovaný člen rodiny odkusne „len malý hryz“ z chleba, ktorý si natieram, aranžujem a mojkám dvadsať minút, a následne je preč polovica krajca.
Čakanie 4 roky, kým mi niekto vydá knihu, aby som to nemusela robiť ja.
Čakanie 3 roky, kým môj frajer začne umývať riad s úsmevom.
Čakanie 1 rok, kým mi dôjde, že tento rok zase neschudnem.
Comments