FAQ

​

- Prečítaš si môj rukopis?

Veľmi rada. Vydaný knižne! Srandujem. Môžeš mi poslať svoj rukopis, určite sa aspoň pozriem. No len ak si naozaj pripravený aj na odozvu. Ak veríš, že ju nepotrebuješ, pošli rukopis rovno vydavateľovi, ty hlavička.

​

- Ako často sa venuješ písaniu?

Každý deň. Ak sa mi nepodarí písať aktívne, robím to pasívne - splietam pokračovanie mojich príbehov v hlave. Ja sa len tvárim, že nič nerobím. Som z toho často neprávom obviňovaná. Lenže keď mám poobedného šlofíka, relaxujem na balkóne alebo driemem vo vlaku, ja, prosím pekne, pracujem. Nerušiť!

​

- Ako dlho ti trvá napísať knihu? Kedy bude ďalší diel???

To sú dve veľmi odlišné otázky. Minulý rok (2020) sa mi napríklad podarilo napísať dva rukopisy. Dokončila som záverečný diel trilógie - Hierarchiu šera a pustila som sa do celkom nového fantasy príbehu. Písala som však denne niekoľko hodín, čo by za bežných podmienok nebolo možné. No rok 2020 bol iný pre nás všetkých. Ja som sa ho rozhodla využiť na toto. Šťastie v nešťastí.

To, kedy si môžeš prečítať pokračovanie môjho príbehu, nezávisí odo mňa, ale od dátumu vydania, ktoré určí vydavateľstvo. Jasné, mohla by som ti môj rukopis poslať, ale iba ak si moja mama. (Mamka, máš v maili.)

​

- Bolo ťažké dostať prvý rukopis do vydavateľstva?

Nie. No do akého vydavateľstva, to je otázka. Jožko Mrkvička môže hneď teraz vstať z gauča a ísť si za pár desiatok eur založiť vydavateľstvo. Miško Zemiačik z Oščadnice mu bude robiť redaktora, ilustrátora, marketéra, právnika, zalamovača, tlačiara aj firemného maséra. 

Nedávaj niečo, na čom si dlho a ťažko pracoval, vydavateľstvu Mrkvička & Zemiačik.

​

- Ako vznikajú tvoje knižné obálky?

Ilustrátor ich pre mňa ilustruje na mieru. Túto krásnu časť výroby knihy som nechcela podceniť. Vydavateľstvo bolo z pripravených ilustrácií nadšené, rovnako ako ja!

​

- Ako môžem podporiť tvoju tvorbu?

Môžeš si kúpiť moju knihu v hociktorom kníhkupectve. Ak ma chceš podporiť duševne, napíš mi, ak sa ti páčila.

​

- Bola si sa reálne pozrieť na miesta, o ktorých píšeš?

Áno, snažila som sa. Chýba mi ešte Singapur. No Google Earth na VR nie je podvod - za tým si stojím! V mojej sérii Hierarchia tmy nájdete Prahu, Budapešť, no obzvlášť Innsbruck. Všetky mám zmapované osobne. Takéto „literárne výpravy“ sú pre mňa niečo úžasné. Sú to výlety, na ktorých sa môžem stretnúť s mojimi vlastnými postavami. Minimálne v Innsbrucku som niektoré určite zazrela!

​

- S akou najnečestnejšou praktikou si sa stretla vo vydavateľskom biznise?

Fufufúúú. Musím si vybrať jednu? Podpísať zmluvu na vydanie, s ktorou by som bola spokojná, mi trvalo štyri roky. Asi by som vyzdvihla biznis plán typu Mrkvička & Zemiačik, ktorý spočíva v tom, že autor si všetko odmaká sám, prakticky svoj rukopis daruje a páni podnikatelia si zhrabnú odmenu. Ha! To skúšajte na moju babku!

​

- Na čo si minula svoju autorskú odmenu?

Investovala som ju do mojej ďalšej tvorby. Nová chladnička či práčka sa nekonala.

​

- Koľko máš nevydaných či nedokončených rukopisov?

Asi 10.

​

- Aké scény sa ti píšu najťažšie?

Tie posledné. Nieže by som nevedela, ako musím príbeh uzavrieť. Je mi iba ľúto, že je naozaj koniec. Čitateľ strávi v príbehu niekoľko dní, no ja som v ňom roky. Vtedy cítim veľkú stratu. No zároveň sa teším na nový začiatok.

​

- Čo si o tvojich knihách myslí tvoja rodina?

Podľa mňa si myslia, že som ďubnutá. Tešia sa, že robím, čo ma baví, ale ako vysvetliť starému dedovi, že píšem fantasy o démonologickej organizácii? Pokúsila som sa o to. Zatiaľ jeden z najzábavnejších rozhovorov, aké som o mojej tvorbe mala. Môj dedo mi raz robil aj korektúru. Ďalší klenot.

​

- Naberáš pri písaní nové sily alebo je to niečo náročné, čo ťa vyčerpáva?

Pre mňa je písanie dokonalý oddych. Zvykla som si, že miesto pozerania telky alebo youtubu proste pozerám na vlastné texty, cez ktoré vždy ožíva to, čo chcem vidieť najviac.

​

- Nakoľko je pre teba dôležité byť pri písaní originálna?

Extrémne. Vyhýbam sa mnohým veciam, ktoré sa od mojich príbehov pre ich žáner očakávajú. Pre mňa originalita neznamená len vymyslieť niečo, čo ešte nikto nečítal. Originálny musí byť aj dej a vývoj postáv. Keď sa začítaš do môjho príbehu, radšej nič nepredpokladaj. Nestane sa to tak. Na 100 %.

​

- Čo by si povedala svojmu minulému spisovateľskému ja?

Počkaj si. Podarí sa to.

​

- Ako vhupnutie do vydavateľského procesu ovplyvnilo tvoje ďalšie písanie?

Viem lepšie odhadnúť, ako vystavať príbeh, na aký rozsah si ho naplánovať a v akej forme ho pripraviť, aby bol v tip-top stave a zrelý na posúdenie.

​

- Na čo sa ti ako autorke najviac oplatilo minúť peniaze?

Jednoznačne na ilustrácie obálok. Bola som študentka a počítala som každé euro. No pri oslovovaní vydavateľstiev mi to pomohlo zaujať. Dorazila som to príbehom, ktorý sa, veľmi dúfam, bude čitateľom páčiť rovnako.

​

- Ako pre teba vyzerá literárny úspech?

Dostať moje príbehy k čitateľom, aj k zahraničným.

​

​